Netreba príliš podrobnú znalosť tvorby ani privysokú inteligenciu na to, aby sa dal spoľahlivo identifikovať vývoj, ktorý na svojich ostatných albumoch predviedli MESHUGGAH. Kým „Nothing“ z roku 2002 iba uzatváral vrchol kapely za použitia osvedčených ingrediencii, no predošlú latku skôr podliezol, na EP „I“ z roku 2004 a albume „Catch 33“ o rok neskôr cítili Thordendalovci logickú potrebu vyhnúť sa stagnácii, experimentovať a preraziť si cestu do svojich neprebádaných oblastí. Kým spomínané EP mnohí (vrátane autora tejto recenzie) považujú za to absolútne najlepšie, čo MESHUGGAH kedy vytvorili, dlhý nástupca zostal viacmenej nepochopený a príliš veľa vody nenamútil. Keďže aj experimenty majú svoje prirodzené medze, čakanie na novú dosku „obZen“ bolo plné napätia. Trvalo to dlho, no čakanie sa oplatilo. Najznámejšia nórska deathmetalová kapela v Amerike prišla rozkopať zopár zavretých dverí.
„obZen“ nie je žiaden experiment a ak áno, tak jedine experiment s návratom do neexperimentátorských čias. Švédsky pôvod, deathmetalová základňa a začiatky datované na prelom osemdesiatych a deväťdesiatych rokov minulého storočia, to všetko sú mantry, z ktorých v posledných rokoch nejedna kapela uvarila zaujímavý retro guláš a MESHUGGAH v roku 2008 nie sú výnimkou. Napriek tomu, že to ich „retro“ zostáva na vlastnom ihrisku a rozhodne ho v širšom kontexte netreba brať príliš doslovne a príliš priamočiaro. Základná hra, ktorú Švédi so svojimi poslucháčmi práve rozhohrávajú, prisahá na povrch typickej monotónnosti. Spev je opäť takmer zbytočný a celý „obZen“ sa dá zaujímavo absolvovať aj ako súboj dvojkopákov, ktoré sa zo seba márne snažia striasť hystericky nalepené a pevne zovreté rytmické gitary. Príbeh „obZen“ je takisto natlakovanou nádobou, nekompromisne búšiacou agresiou, a ak prijmeme vysoko progresívny prístup a neoddiskutovateľné pionierstvo MESHUGGAH za akúsi „novú“ tradíciu, „obZen“ možno brať ako strhujúci a energiou nabitý rokenrol. Inými slovami, ak uveríme, že nepravidelné, no striktne unifikované matematické frázovanie je tou najprirodzenejšou rytmickou vlastnosťou hudby, nový MESHUGGAH je primitívna hobľujúca mašina, ktorá kašle na umelecké nadstavby a svoj „zážitok“ si predstavuje veľmi priamo. Ľudia sklamaní z nepochopeného „Catch 33“ môžu trepať palicou napríklad do rytmu ... / .--. / --- / -.- / --- / .--- / -. / --- / ... / - /.
Iba zopár skladieb v histórii MESHUGGAH sa dá označiť za nefalšované „hity“ a rovnako aj „obZen“ bude skôr o súvislom päťdesiatminútovom zážitku, než o dosahovaní jednotlivých vrcholov. Dramaturgický drobnohľad objaví nesmierne chytľavý začiatok albumu a zbytok, ktorý nekoncentruje príliš veľa nápadov naraz, naopak dôkladným preberaním a prevaľovaním presných riffov ich necháva dýchať a pôsobiť plošnejšie. Subjektívny vrchol albumu je nápad s pomaly rastúcou vlnou kľúčového úvodného riffu „Bleed“. Pokiaľ je obraz, ktorý svojou hudbou MESHUGGAH maľujú, väčšinou chaoticky agresívny, v skladbe „Bleed“ nájdete konkrétne zobrazené pomaly sa dvíhajúce baranidlo, následne niekoľkokrát drvivo dopadajúce na bránu poslucháča. Netrvá dlho a rozbije ju, vďaka čomu sa dovnútra začne valiť horda škretov a plieniť všetko naokolo.
„obZen“ je album, ktorý by mal patriť minimálne do prvej desiatky albumov roku. Je namieste povedať, že z fanúšikov MESHUGGAH by nemal sklamať snáď nikoho a drvivú väčšinu by mal nadchnúť. Zbytku poslucháčov k tomu snáď stačí dodať, že u Thordendalovcov majú dočinenia s jednou z nacharakteristickejších, najobjaviteľskejších a prečo nie, aj najlepších kapiel metalovej histórie.
Stav dokonalosti, vymáchaný v špine,
nadobudnutá rovnováha,
čistá oddanosť veciam nedobrým,
Udržiavame si sladký Zen našej nepohody.
Našli sme nový systém viery a spásu vo zvratkoch a krvi,
tam, kde skazenosť, lož, úpadok, vojna a bolesť sú Bohom.
(„obZENnosť“)